Ako Japonec po Slovensku chodil, 4. časť

Než som ich stretol, premýšľal som, aký ľudia títo „cvoci“ môžu byť. Znova, bol som na Slovensku. Chápete, kto by si bol pomyslel, že tam nájdem nadšencov Japonska? Vyzerajú ako normálni Slováci, lebo pijú pivo a Kofolu. Nenosia žiadne kostýmy ako stereotypný Japonskí cvoci, ktorých som vídal v telke, keď som bol v Japonsku alebo keď sa dívam v Austrálii. Niektorých cosplay (prezliekanie sa za obľúbenú postavičku z hry/anime/skupiny pre zábavu alebo súťažne) zaujíma, ale nerobia ho po celý čas. Niektorí nosia tričká s japonskými slovami, tričká japonských J-pop skupín alebo s japonskou animáciou – to je limit, kam v bežnom živote dôjdu. Nevyzerajú tak bláznivo, sú skôr priateľskí a zaujímaví. Všetci hovoria dobre po anglicky, prinajmenšom lepšie ako ja po Slovensky, čo znamená vôbec, ale pracujem na tom.

Ako som sa s týmito jej priateľmi zoznamoval, môj dojem zo Slovákov sa zmenil. Teraz si myslím, že keď vás spoznajú, budete mať pocit, akoby ste ich poznali celé mesiace, ak nie roky. Aspoň ja som sa tak cítil, keď som tam bol. Hovoria vám o Slovensku veľa vecí – akí sú hrdí, že sú Východniari presne ako my hovoríme ľuďom, akí sme hrdí na to, že sme Osačania alebo Kansaičania. Alebo ako neznášajú Bratislavu presne tak, ako nás nezaujíma Tokio. Radi žartujú s pitím či bez neho. Majú plno vtipov o pití svojom či niekoho iného a o susedných štátoch ako napríklad ako málo sú Maďari informovaní o Slovensku. Slovensko dnes nie je časťou Maďarska. Slovensko neexistuje vďaka Maďarsku. Nepovedia vám len tie dobré veci, ale tiež veci, u ktorých by si priali zlepšenie, ako napríklad že mnoho regiónov mimo Bratislavy nemá toľko pozornosti, koľko by si želalo. Alebo že ich vláda hrá rolu úbožiakov v politických aspektoch EÚ presne tak, ako naša vláda hrá patetickú rolu v Ázii. Znejú ako celkom normálni ľudia, však? Teda, koľko miestnych ľudí by o týchto veciach hovorilo s úplným cudzincom z druhej strany planéty? Sú otvorenej mysle, úžasní ľudia. Znova, o Slovákoch som sa mýlil – mnoho ľudí sa chce s cudzincom porozprávať po anglicky.

Sú normálni. Len majú jednoducho radi iné veci ako ich rovesníci. Aj keď mnohí z nich by otvorene nehovorili o svojich záľubách s miestnymi kamarátmi, sú hrdí na čokoľvek, čo ich zaujíma. Sú rozhodnutí mať to radi bez ohľadu na to, čo by o tom ostatní mohli hovoriť.

Bolo ale vtipné, keď som sa niekoľkých z nich opýtal, či o anime či mange hovoria s tými priateľmi v práci alebo v škole, ktorí o tom veľa nevedia. Všetci hovorili : „Dopekla, nie!“ Vidíte? Sú normálni!

Dôležité je, že majú svoje vlastné skvelé okruhy priateľov, s ktorými si môžu užiť zdieľanie svojej vášne a podporovať sa navzájom bez ohľadu na to, o akú vášeň ide. A to, čo je na týchto deckách dobré, je, že vás medzi seba zahrnú nehľadiac na to, či máte podobnú záľubu alebo nie a ukážu vám, kto sú. Nie sú takí hanbliví a odťažití ako som si pôvodne myslel, však?

Bol som tak rád, že sa o mňa ako o chlapíka z Japonska niektorí zaujímali, aj keď nie som veľmi oddaný Japonec. Správali sa ku mne ako k priateľovi.

To, že nie som veľmi nadšený Japonec, len poukázalo na to, že som tiež „cvok“ istého druhu. Zamiloval som sa do Slovenska, nateraz do krajiny. Hlavne do Košíc.

Keď som jej a ostatným deckám povedal, že je veľmi čudné stretnúť v tejto malej veľkej krajine toľko ľudí, ktorí majú radi Japonsko, povedala mi, akoby to bol vedel celý svet, niečo ako: „Vieš, si na Slovensku a máš rád Košice. Nemyslíš, že je zvláštnejšie, že Japonský chlapík, ktorý fandí kanadskému hokejovému tímu, prišiel do tejto malej veľkej krajiny menom Slovensko celou cestou až z druhého konca sveta z Austrálie a zažil tu svoju prvú stanovačku? Ak toto nie je čudné, tak potom čo je?“ Vtedy som si uvedomil niečo zahanbujúce. Vzala mi reč. Prečo som skončil tu a zamiloval si to mesto v tejto krajine? Očividne som veľmi nepremýšľal. Áno, musím byť „cvok.“ Niežeby na tom bolo niečo zlé! Som na seba rovnako pyšný ako sú tí Slováci na seba. Takže si myslím, že som našiel svoju krvnú skupinu.

Napriek ekonomickému poklesu alebo všeobecným predstavám ľudí o Slovensku pôsobia Slováci tak živo! Myslím to vážne. Ľudia boli vonku a užívali si každučký deň. Možno počasie tomuto dojmu napomohlo, pretože sme nemali žiaden škaredý upršaný deň. Nemal by som tento dojem, keby som to tam nenavštívil. Niektorí ľudia, s ktorými som po mojej dovolenke hovoril, stále nemajú žiadnu pozitívnu mienku ako sú moje. A nehľadiac na to, ako veľmi som sa snažil ostatných presvedčiť, aká skvelá krajina Slovensko je a akí sú tam milí ľudia a aké panovačné sú Slovenky, nepochopili by ľahko, o čom to hovorím. A nevinil by som ich za to. Nie je to len preto, že ja som s ňou mal jedinečný výlet, ale preto, lebo slová tieto veci nedokážu naplno vyjadriť. Musíte tam ísť a vnímať to všetkými vašimi zmyslami vrátane toho šiesteho. Bohužiaľ, ani žiadna internetová stránka tieto veci nenahradí. Ľudia len nie sú dobre informovaní. Ich dojmy o Slovensku sú založené prevažne na tom, čo počuli, alebo formujú svoje dojmy podľa čohokoľvek, o čom si myslia, že by Slovensko mohlo byť, nie na základe faktov a skutočných skúseností.