Japonsko,
kráľovstvá Kórejského polostrova a Čína na seba v minulosti kultúrne a
spoločensky nesmierne vplývali. Vďaka tomuto prepojeniu sa do Japonska dostala
aj tendencia obdivovať prírodné krásy, hoci i v malom či umelo vytvorenom
formáte. Keďže väčšina obyvateľov žila v úzkom prepojení s prírodou a mnohokrát
od nej absolútne závisela, táto „nová móda“ sa týkala predovšetkým dvora a
vysokej šľachty. Sezónna kratochvíľa dovezená z cudziny sa neskôr postupne
rozšírila od najvyšších kruhov smerom nadol po spoločenskom rebríčku a dnes
hádam nenájdeme Japonca, ktorý by si nad krásami kvetov, čajových záhrad,
blikajúcich svetlušiek či jesenného lístia pri cestičke dojato nepovzdychol.
Zaujatosť
Japonska prírodou sa koniec koncov teší nemalej pozornosti aj v umení ikebany,
čajového obradu či bonsajov. Nehovoriac o tom, že samo šintó a neskôr i
zenbudhizmus pomáhali tejto estetickej stránke japonskej prírody prežiť do dnešnej
doby.
Hanami 花見 (sledovanie
kvetov)
Spomína sa už v kronike Nihon
Šoki 日本書紀
z 8. st.n.l. ako tradícia datovaná späť do 3. st.n.l. V období Nara (710-794)
sa obdivu tešila predovšetkým slivka - ume, neskôr v období Heian
(794-1185) na jej miesto nastúpila čerešňa – sakura a zostala na tróne
viac-menej dodnes. Dokonca ak by ste mali nakresliť grafickú podobu znaku pre
kvet (花 hana), bol by to čerešňový kvet. Okrem okrasy parkov a záhrad sa
používa i v sezónnej kuchyni (wagaši, anpan, sakuradžu, sakuramoči), ako prímes
saké a niekedy ako obradný „čaj“ používaný namiesto štandardného zeleného čaju,
napr. pri svadbách.
Okrem toho má svoje miesto i v politike – v priebehu kolonizácie
Japonci vysádzali sakury na zabratých územiach, v roku 1930 dala meno novovzniknutej
politickej strane, pomenúvali ňou vojenské jednotky. V bežnom živote dala
vzniknúť mnohým ľudovým piesňam, motívom sakury zdobili každodenné i hygienické
potreby, obrazy, grafiky, tkaniny a podobne.
Motóri Norinaga vyjadril príťažlivosť hanami pojmom mono no
aware, čo by sa vo voľnom preklade dalo vysvetliť ako úžas nad krásou s
vedomím, že čoskoro zanikne, teda ako zmes pocitu dojatia, radosti, obdivu a
zároveň clivoty a smútku nad neodvratnou smrteľnosťou a vädnutím.
Dnes je sakurový motív stále veľmi prítomný v japonskom živote. V
apríli, keď sakury kvitnú predovšetkým na hlavnom ostrove, sa začína nový
školský rok a nové politické obdobie a opadajúce okvetné lístky dláždia
chodníky ako konfety na oslavu. Kto z fanúšikov anime a mangy nevidel aspoň jednu
romantickú scénu medzi dvoma stredoškolákmi orámovanú padajúcimi okvetnými
lístkami? Kto z čitateľov japonských autorov nenarazil minimálne na jednu
vetu s rozkvitnutou sakurou?
Sakury sú takpovediac všade – v pop kultúre (anime, manga), v umení
(grafiky, tetovanie), na textile (kimoná, šatky, doplnky do vlasov), na
elektronike (zdobené kryty),... Vyskočia na vás i na tých najmenej očakávaných
miestach.
V Japonsku je viac než 200 druhov sakúr a kvitnú v širokom časovom
rozpätí. Okrem toho geografická poloha Japonska samotného podmieňuje vlnu
kvitnutia, ktoré ochotne vysielajú všetky japonské televízie – predpoveď zvanú sakurazensen
napäto sledujú nielen domáci, ale i zahraniční obdivovatelia ružovkastých
lupeňov. The Japan Cherry Blossom Association vypisuje každý rok top 100
lokalít, na ktorých je hanami obzvlášť krásne.
Faktom zostáva, že či už sa človek o Japonsko zaujíma, alebo nie,
elegantne odkvitajúca sakura sa stala jedným z jeho symbolov, rovnako ako hora
Fudži, gejše, samuraji či origami.
Ako nebyť za baka-gajdžina
(tupého cudzinca) počas hanami:
-
Doneste si vlastné hotové jedlo,
prípadne si ho kúpte v stánkoch. Zakladať akýkoľvek oheň v parkoch je zakázané
(a úprimne povedané, na ohnisko ani nenájdete miesto)
-
Nepoškodzujte stromy
-
Nebuďte hluční
-
Dobre sa oblečte (obdobie hanami
sa líši od lokality k lokalite, nehovoriac o podmienkach počasia)
-
Upracte po sebe (napokon, 90%
nákladu ste už aj tak zjedli)
Keď
cudzinec sníva o posedení pod sakurami v plnom kvete, väčšinou si tam
predstaví seba (prípadne spoločnosť priateľov), pokojnú atmosféru na meditáciu
a ticho, ktoré ruší len vánok a šelest stromov.
Realita
je však trochu iná. Japonci sú ochotní zubami-nechtami brániť miesto na hanami
pre svoje firemné či súkromné oslavy od skorého rána. Často sú práve najmladší
členovia tímu vyslaní roztiahnuť nepremokavú modrú plachtu na trávnik
a strážiť územie pred určenými nešťastníkmi iných firiem. Ak plachtu opustia,
chápe sa to ako uvoľnenie zabratého územia, preto ich často uvidíte
v pároch – ak si jeden odskočí, druhý drží stráž.
Absurdné?
Môže sa to tak zdať. Pravdou však zostáva, že dobré miesto na popoludňajšie
hanami pre šéfa, sponzorov či partnerov firmy či kolegov je počas hanami ťažké
zohnať a nejaká ta obeť sa priniesť musí. Prácu nezameškáte, veď je doba
mobilných technológií. A že sa tu a tam niekto nachladí od ešte
studenej zeme či vetríka? Bez problémov, šéfe, miesto máte isté.
„Jedlo
pred kvetmi“ je voľne preložené príslovie, ktoré vystihuje celú atmosféru
hanami jedinou vetou. Mnoho ľudí berie posedenie pod nadýchaným ružovým
baldachýnom v parkoch ako skvelý piknik či obedňajšiu prestávku. Nič
proti, naozaj. Len keby takýto nápad nemalo hneď niekoľko tisíc ľudí naraz.
Hranicu jednotlivých skupiniek potom naozaj označujú len okraje modrých
plachiet a prejsť pomedzi ne je umenie hodné špičkovej primabaleríny.
Podobná
udalosť by sa na Slovensku zrejme skončila hádkou, ak nie rovno násilím, no japonská
povaha to tak neberie – ľudia sedia lakeť pri lakti, v podstate si dýchajú
na krk, a slušne sa hodovníka z inej plachty opýtajú, či nemá nazvyš
plastový pohárik, lebo im sa akosi minuli, je to trochu nepríjemná vec
a v taký príjemný deň, keď nám slniečko tak krásne svieti, ďakujem
pekne a odpusťte, že som obťažoval.
Hovoríte,
že k najbližšej zelenej ploche to máte hodinu jazdy mestskou hromadnou
dopravou? Zapísali ste sa u susedov ako vrah bytovej zelene, pretože pri vás
uschne i mexický kaktus? Najlepší kamarát v nemocnici sa trápi, že
neuvidí svoje milované sakury kvitnúť?
Netrápte
sa zháňaním miesta pod stromami či čerešňových bonsajov a radšej zabehnite
do obchodu po „magic sakura tree“ –
zázračný sakurový stromček. Zaplatiť ho môžete hoci i stojenovými mincami
s motívom sakurového kvetu. Je z lisovanej celulózy namočenej do
špeciálnej kryštalickej látky. Postavíte si ho doma do plytkej misky, nalejete
do nej vodu a kocháte sa pohľadom na to, ako stromček pije a na konci
jeho vetvičiek sa objavuje ružová vata. Taká je totiž vlastnosť tej špeciálnej
látky – vlhkosť tlačí na koniec celulózy a keďže okraje znesú len určité
množstvo bez porušenia tvaru a tekutín stále pribúda, koniec vetvičiek sa rozstrapká
a voilá! – pomaličky sa rozvíjajúci ružový „popcorn“ je na svete. Keď
stromček vypije všetku vodu v miske, máte na stolíku rozkvitnutú malú
ružovú sakuru. Geniálne riešenie pre alergikov s estetickým cítením.
Napokon,
nemusíme byť Japonci, aby sme si jej krásu dokázali vychutnať – i my sa
1.5. bozkávame pod kvitnúcou čerešňou J
(Tento príspevok som vypracovala na základe mojej prednášky z Nipponfest a Hangukon festivalu 2013 - Majka Hacret Bednárová)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára