A svetlo pohltilo dievča a odnieslo ju do iného sveta, tam kam jej osud určil, aby sa naplnilo proroctvo.
Tak by sa dali v krátkosti uviesť príbehy, ktoré som nazvala „Dievča v inom svete“. Tradične ide o spojenie fantastického alebo historického žánru s dobrodružným a cieľovou skupinou sú dievčatá vo veku 14-18 rokov (označenie shoujo).
Pointa príbehu spočíva v tom, že sa stredoškoláčka, či už náhodou, omylom alebo plne úmyselne prenesie do fantastického sveta prípadne minulosti. Očakáva ju úžasné dobrodružstvo, láska a osud, ktorý musí naplniť.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o japonský výmysel, ale len na ten prvý. Stačí si spomenúť napríklad na Nekonečný príbeh alebo Stargate. História nás ale zavedie ešte ďalej. Príbehy s tematikou cestovania v čase a priestore sa začali objavovať už v 18 storočí. Tejto téme sa venoval aj spisovateľ Mark Twain vo svojom diele Yankee z Connectictu na dvore kráľa Artuša (1889). O 6 rokov nasledovalo iné známe dielo - Stroj času od H.G. Wellsa (1895).
Námet nie je úplne originálny, ale spojenie niekoľkých podobných čŕt vytvára tak trochu šablónovú, ale predsa len veľmi obľúbenú osnovu príbehov. Každý autor si ju už ďalej prispôsobuje a obohacuje o vlastné prostredie, postavy či rozuzlenie.
Námet nie je úplne originálny, ale spojenie niekoľkých podobných čŕt vytvára tak trochu šablónovú, ale predsa len veľmi obľúbenú osnovu príbehov. Každý autor si ju už ďalej prispôsobuje a obohacuje o vlastné prostredie, postavy či rozuzlenie.
Medzi najčastejší spoločný znak patrí proroctvo alebo predurčená úloha hlavnej hrdinky, ktorú musí splniť. Čo je tiež dôvodom jej príchodu do paralelného sveta. ( Fushigi Yūgi, Saver, Vision of Escaflowne, From far away)
Pokiaľ na jej príchod nie je možné aplikovať žiadne proroctvo, hlavná hrdinka sa aj tak výrazne zapíše do histórie, či už zveľadením krajiny, inteligenciou, krásou alebo inými vlastnosťami a schopnosťami, medzi ktoré určite patrí aj zvedenie hlavného mužského predstaviteľa, nezriedka panovníka danej krajiny. (Ouke no monshou, Ryo, Red river).
Práve pre podobnosť príbehov je potrebné obohatiť dielo niečím naozaj originálnym, čo ho spraví výnimočným a netradičným. Jednou z možností je aj spôsob prechodu medzi svetmi, ktorú ale využíva málo autorov. Veľmi obľúbené je privolanie dievčaťa kňazom/kňažkou, čo predsa len nie je to pravé orechové a už vôbec nie originálne. Preto sú autori schopní siahnuť aj k drastickejším praktikám, kde býva bránou do fantastického sveta studňa, tajomné zviera alebo skok z útesu. Za najoriginálnejší nápad považujem pôvodne romány a neskoršiu anime adaptáciu diela: Kyou kara maou!, kde sa hlavný hrdina zobudil v inom svete po tom, čo ho banda výtržníkov spláchla do záchodu
Oblečenie je kapitola sama o sebe. Časť autorov hrdinku navlečie do oblečenia daného sveta, ale minimálne v polovici prípadov po celý čas pobehuje po svete vo svojej školskej uniforme bez toho, aby mala nejakú náhradnú (!). To ešte viac umocňuje jej (ne)nápadnosť, uľahčuje jej hľadanie podivným indivíduám, nepriateľským spolkom atď. atď. a navyše podporuje atmosféru, že tam predsa len nepatrí. Zrejme to má umocniť pocit individuality alebo aj jej ľahšie rozlišovanie medzi inými postavami pre slabšie chápajúcich čitateľov/divákov.
Zdá sa, že ani jazyk nie je až taký veľký problém. V niektorých prípadoch môžeme sledovať chabý pokus, kde kúzlo našej hrdinke umožní dorozumieť sa jazykom toho ktorého sveta, ale poväčšine nám zrejme má pripadať normálne, že 16-ročné dievča plynulo ovláda nielen jazyk starého Egypta, ale aj asýrsky a akýkoľvek, s ktorým sa stretne. Možno by bolo jednoduchšie uveriť, že v každom fantastickom svete je dorozumievacím jazykom moderná japončina.
Keby sme sa mali zaoberať samotnou hlavnou predstaviteľkou príbehov, ponúkajú sa nám 2 možné typy.
V jednom prípade je hrdinka emocionálne nestála. Realita prináša len problémy bez náznaku zmyslu života. Trpí vidinami najrozličnejších bytostí alebo počuje hlasy, ktoré ju niekam volajú. Podobné príznaky racionálne zmýšľajúcim ľuďom naznačujú, že vo vzduchu cítiť nejakú tú psychickú poruchu alebo prinajmenšom pubertu. V takto zameranom príbehu ale predpovedajú, že v krátkej dobe sa začne niečo diať.
Odchod do neznámeho jej naopak umožní zistiť, prečo je iná. Vzdiali ju od nevďačných kamarátov, banálnych problémov a ukáže aká je výnimočná.
Druhým typom hrdinky je naopak priveľmi veselá povaha, ktorá ale neoplýva príliš vysokou inteligenciou. Naopak býva veľmi empatická, ale aj uplakaná, ukričaná a hlavne nezodpovedná. Naplnenie proroctva by sa dalo teda považovať za zázrak, ktorému určite pomohol Osud, Náhoda a neuveriteľná dávka Šťastia.
Z reality zásadne neuteká, skôr sa hrnie závratnou rýchlosťou v nadšení, čo pekné jej tento fantastický svet prinesie. Odtiaľ si hrdinka odváža nielen nejaký ten suvenír v podobe vytúženej lásky, prvého bozku ale predovšetkým dospeje a získa zmysel pre zodpovednosť.
Zrejme najstarším dielom s týmto zameraním je manga Ouke no Monshou, po svete známe pod názvom: Daughter of the Nile.
Príbeh hovorí o 16-ročnej študentke Carol Lead, obdivovateľke starého Egypta. Pri potulkách Egyptom narazí na starú hrobku, čo spustí niekoľko udalostí, ktoré následne vedú k tomu, že Carol sa jedného dňa prebudí v Starovekom Egypte za vlády faraóna Memphisa.
Autorkou je Hosokawa Chieko a manga začala vychádzať v mesačníku Princess v roku 1976 a stále nie je ukončená. Momentálne ma 53 zväzkov a ani náhodou sa neblíži k svojmu koncu. Takýto úctyhodný počet zväzkov je nielen znamením jej obľúbenosti u čitateliek, ale bezpochyby poukazuje aj na vytrvalosť samotnej autorky.
V roku 1991 vyšiel prvý zo 6 románov série Juuni Kokuki, prekladanej ako The Twelve kingdoms (12 kráľovstiev) od Fuyumi Ono. Ide o sériu niekoľkých samostatných príbehov, ktoré sa odohrávajú vo fantastickom svete, pripomínajúcom starovekú Činu. Prvý príbeh s názvom „Juuni Kokuki: Tieň mesiaca, More tieňa“ sa zameriava na osud stredoškoláčky Youko Nakajima, ktorú privolajú do sveta kráľovstiev, aby sa ujala vlády kráľovstva Kei.
Iba rok trvalo, aby sa tento príbeh dočkal anime adaptácie v podobe 45 dielnej televíznej série. Youko sa v anime dostalo viac pozornosti ako v pôvodnej knižnej predlohe, keď sa objavuje aj v ďalších príbehoch, či už ako aktívna postava alebo poslucháč, ktorému je príbeh rozprávaný.
Skôr projektom ako konkrétnym dielom by sme mohli nazvať Vision of Escaflowne, ktorý predstavuje nielen 3 rozdielne mangy, 26-dielnu TV sériu a film, ale aj niekoľko kratších románov.
Hlavným dielom Tenku no Escaflowne (japonský názov) je 26 dielna TV séria, ktorá spája shounen a shoujo elementy do jedného celku. Pôvodne mala vychádzať zarovno so shounen (chlapčenskou) a shoujo (dievčenskou) verziou mangy, ale pre časový sklz vyšlo každé médium samostatne. Objavujú sa preto závažné rozdiely v charakteroch a udalostiach, hoci mená postáv, ich úloha a hlavný námet ostal rovnaký.
V centre pozornosti je Hitomi Kanzaki a jej záľuba vo veštení budúcnosti pomocou medailónu. Zdá sa, že práve ona je kľúčom k ovládnutiu mecha (robot, ktorého ovláda človek sediaci v jeho vnútri) Escaflowne a budúcnosti fantastického sveta Gaya, kde Zem žiari na oblohe ako druhý mesiac.
Podobných príbehov je neúrekom, pre kompletnosť môžeme napríklad spomenúť mangy : Inu Yasha, Ryo, Red River, Fushigi Yūgi, manhwy: Saver, The Sexy Simpleton alebo Queen‘s knight .
Množstvo príbehov o ceste časom, prechodom medzi svetmi, alebo už ich samotná existencia nám hovoria o skrytej túžbe veriť, že niekde existuje iný svet a čaká len na to, aby sme ho zachránili.
(zverejnené so súhlasom autorky, za čo pekne ďakujeme :) : http://miyu-endlessdream.blogspot.sk/2012/12/prepacte-ja-nie-som-odtialto.html )
